Translate

piatok 3. júna 2016

Čo mám dnes variť?

Toto je otázka, ktorú dôverne pozná každá jedna z nás. Možno ju považovať za rečnícku, lebo málokedy na ňu dostaneme odpoveď. "Neviem" ako odpoveď totiž neberiem. Raz tomu môjmu mužovi ozaj namiesto večere položím na dno hrnca lístok s textom jeho preferovanej odpovede, tak ako som to nedávno videla na nete. 

Neviem ako vy ale ja, odkedy som mamou, beriem varenie len ako nutné zlo. V podstate mi ani nevadí varenie ako také, skôr mi vyskakujú vyrážky z toho, že (opäť) neviem čo v daný deň variť. Ale aj z nákupu surovín, ktoré na daný recept potrebujem. Dopoludnie si viem predstaviť aj inak ako ťahaním sa cez mesto (bez auta), v jednej ruke taška s nákupom zarývajúca sa do kože, v druhej štrnásťkilové dieťa, lebo zákonite chce ísť na ruky práve vtedy keď niečo nesiem, a pod pazuchou ešte aj odrážadlo. Kedysi som doobeda brávala so sebou aj psa! Iste chápete prečo to už nerobím. To vodítko by som už musela držať jedine v zuboch.

Ok, priznávam, je to moja chyba! Mám to celé zle zorganizované. Už dávno si hovorím, že každú nedeľu si sadnem a naplánujem jedálniček (obedy a večere) na celý týždeň, spíšem nákupný zoznam a vyšlem manžela nakúpiť na celý týždeň. Super predstava však? Realita je však taká, že všetci, vrátane psa, sme spachtoši. Nedeľa to sú pre nás lenivé rána, kedy sa z postele prinútime vstať až tesne pred obedom :-D Za pokus však nič nedám, plánovanie presúvam na piatok a uvidím dokedy mi to vydrží.... Nebudem klamať, sama sebe dávam týždeň. Teda toto je zrejme môj prvý a možno aj posledný pokus o zorganizovanú domácnosť :-D


Paradox je, že napriek tomu ako veľmi ma otravuje celý ten proces okolo varenia, mám doma celkom slušnú zbierku kuchárskych kníh. Donedávna som dokonca pravidelne každý mesiac obiehala trafiky kvôli novému číslu časopisu Apetit. Keď som ale zbadala, že úložný priestor nepustí, dala som si stopku a povolila som si už iba kuchárske knihy. V konečnom dôsledku však varím väčšinou podľa receptov, ktoré si vyhľadám na internete a knihy mám ako estetickú kulisu.

Najnovšia, ktorá sa ocitla v mojej zbierke je kuchárka Vieš čo ješ? Objavila som ju náhodou. Počas, pre mňa ideálne stráveného, doobedia v kníhkupectve. A najviac na tom milujem, že to miluje aj Karin. Keď sa len tak poflakujeme po meste a náhodou (?) prechádzame okolo kníhkupectva, nedá mi nenakuknúť. A tak kým K. listuje rozprávkové knihy sediac alebo ležiac na zemi (veď prečo by im nevyleštila podlahu na revanš?), ja vedľa nej očami skenujem nové tituly v poličkách. A presne takto sa mi dostala do rúk aj spomínaná kuchárka. Bavia ma na nej najmä komixové časti o tom, ako sa vyrábajú, čo obsahujú a ako môžu nášmu telu škodiť niektoré jedlá. Recepty sú v tomto prípade druhoradé, kniha má skôr mentorský charakter. Má nás naučiť hľadať zdravú alternatívu k obľúbeným nezdravým jedlám. Úprimne, keď si vaše dieťa (ale tipujem že aj vy sami) prečíta ako sa vyrábajú údeniny, s najväčšou pravdepodobnosťou ho už na letné opekanie špekáčikov nenahovoríte. Ale to nevadí, lebo vždy je tu možnosť ugrilovať si zdravý domáci burger.







2 komentáre:

  1. Akurát sa chystám písať recenziu na túto knihu, veľmi sa mi páči, som zvedavá čo na ňu Miška povie :-) A tie komixové časti sú najsuper :-)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Presne! Na tie som sa chytila hneď v kníhkupectve 👍😄 Karin tiež zaujali ilustrácie, a z kuchárky sa stala naša prvá ukazovacia kniha 😃

      Odstrániť