Ideme do Zoo

Som typ matky, ktorá neobsedí. Neviem byť zatvorená doma. Preto pravidelne zapisujem naše dieťa na rôzne krúžky, navštevujeme detské centrá (nie, nemyslím tie v nákupných centrách) a organizujem výlety. S pribúdajúcimi slnečnými lúčmi sa stupňuje i frekvencia našich výletov. Mám šťastie, že mám medzi maminkami dosť veľa kamarátok, takže vždy sa niekto ku nám pridá (alebo my k niekomu). Že koľko rôznych zaujímavých miest je na Slovensku (nielen) pre deti ani nemusím písať. U nás zo všetkého najviac však vedú zvieratká - zoologické záhrady (klasické i kontaktné) a farmy. Všetci rodičia vedia, že základom vydareného výletu je spokojné dieťa t.j. vyspaté a najedené. Naša K. našťastie po mne zdedila syndróm "naštartuj motor, dobrú noc". Pokiaľ ide o jedlo, tak v kabelke už akosi automaticky vždy nosím fľašu s vodou a niečo malé pod zub. Máme to šťastie, že naše dieťa nie je v jedle vyberavé a chuť do jedla jej rozhodne nechýba. Môžeme sa teda spoľahnúť na ponuku reštauračných zariadení. Problém však nastáva vo chvíli, keď K. doje skôr ako my a v reštaurácii nemajú detský kútik. Aj na to som sa však už pripravila! Dokonalú prvú pomoc predstavuje trio - maľovanka, farbičky a samolepky. Rozumiem rodičom, ktorý výnimočne siahnu po tablete v prípade, že skutočne nič iné nemajú po ruke a nutne potrebujú svoje dieťa niečím zabaviť. No zas na druhej strane, nie je nič strašidelnejšie, ako sedieť v reštaurácii plnej detí zhypnotizovaných tabletom. Nehovorím, stalo sa to už aj nám. Aby som však tomu predišla, pripravila som si pre K. pred cestou do zoo zopár maličkostí, ktoré navyše aj tematicky korešpondovali. Maľovanku navyše môžno využiť aj ako zápisníček - dieťa si do neho môže lepiť nálepky ku zvieratkám, ktoré v zoo videlo. K tomu všetkému som ešte objavila úžasnú magnetickú knihu, ktorá sa K. hneď zapáčila a zoo tak máme už aj doma :-)

MAĽOVANKU STIAHNUŤ TU

Supertato

Nakuknite ku nám ;-) Takto sme Deň otcov oslavovali my. S trojdňovým oneskorením (nieže by sme zabudli), ktoré však netrápilo ani jedného z nás. My nášho tata aj tak predsa ľúbime celý rok, tak je v podstate jedno, ktorý deň sa rozhodneme, dať mu to aj "oficiálne" vedieť. 

Do príprav darčeka som samozrejme zapojila aj K. Plánovala som podrobnú fotodokumentáciu príprav dezertu v podaní našej dcéry, no každý kto má dieťa iste chápe, že plán zlyhal po pár minútach :-D Okamžite sa zhostila funkcie miešača, a to veľmi dôsledne! Miešala všetko so všetkým, aj to čo nebolo treba. Ale nie preto som odložila fotoaparát, lebo sa kuchyňa začínala meniť na vojnové pole, ale pretože spoza objektívu som si to s ňou nevedela tak užiť. A o tom to je, niektoré momenty treba "cvakať" imaginárne očami a ukladať v srdci. 

K. sa po čase plynule preorientovala do pozície ochutnávač, a ochutnávala s takým nasadením, že skoro žiadny dezert nebol :-D Podarilo sa mi ju však odlákať a uchrániť ju (ale najmä seba) pred následkami jej sacharidového dopingu. Predsalen sme "kuchtili" doobeda, a bolo treba do večera (kým príde muž z práce, aby neprekukol naše prekvapenie) spratať ten výbuch, čo s priveľmi nadopovaným dieťaťom samozrejme nejde najideálnejšie. Avšak zasiahla som včas, a kým K. naobed spokojne odfukovala v posteli, mala som čas dať ten chaos do poriadku. Napriek tomu už teraz viem, že keď sa budem nabudúce realizovať v kuchyni, zavolám si ju na pomoc opäť.
A potom prišiel konečne ten deň. Deň kedy náš tato neodchádza z domu kým my dve ešte spíme. Ideálne ráno na prípravu originálnych raňajok pre superhrdinov.

 

P.S. Recept na vynikajúci nepečený ovocný dezert nájdete TU

P.S.1 Zapichovačky a kartičku s venovaním zas TU

Čo mám dnes variť?

Toto je otázka, ktorú dôverne pozná každá jedna z nás. Možno ju považovať za rečnícku, lebo málokedy na ňu dostaneme odpoveď. "Neviem" ako odpoveď totiž neberiem. Raz tomu môjmu mužovi ozaj namiesto večere položím na dno hrnca lístok s textom jeho preferovanej odpovede, tak ako som to nedávno videla na nete. 

Neviem ako vy ale ja, odkedy som mamou, beriem varenie len ako nutné zlo. V podstate mi ani nevadí varenie ako také, skôr mi vyskakujú vyrážky z toho, že (opäť) neviem čo v daný deň variť. Ale aj z nákupu surovín, ktoré na daný recept potrebujem. Dopoludnie si viem predstaviť aj inak ako ťahaním sa cez mesto (bez auta), v jednej ruke taška s nákupom zarývajúca sa do kože, v druhej štrnásťkilové dieťa, lebo zákonite chce ísť na ruky práve vtedy keď niečo nesiem, a pod pazuchou ešte aj odrážadlo. Kedysi som doobeda brávala so sebou aj psa! Iste chápete prečo to už nerobím. To vodítko by som už musela držať jedine v zuboch.

Ok, priznávam, je to moja chyba! Mám to celé zle zorganizované. Už dávno si hovorím, že každú nedeľu si sadnem a naplánujem jedálniček (obedy a večere) na celý týždeň, spíšem nákupný zoznam a vyšlem manžela nakúpiť na celý týždeň. Super predstava však? Realita je však taká, že všetci, vrátane psa, sme spachtoši. Nedeľa to sú pre nás lenivé rána, kedy sa z postele prinútime vstať až tesne pred obedom :-D Za pokus však nič nedám, plánovanie presúvam na piatok a uvidím dokedy mi to vydrží.... Nebudem klamať, sama sebe dávam týždeň. Teda toto je zrejme môj prvý a možno aj posledný pokus o zorganizovanú domácnosť :-D

PREDLOHU STIAHNEŠ TU

Paradox je, že napriek tomu ako veľmi ma otravuje celý ten proces okolo varenia, mám doma celkom slušnú zbierku kuchárskych kníh. Donedávna som dokonca pravidelne každý mesiac obiehala trafiky kvôli novému číslu časopisu Apetit. Keď som ale zbadala, že úložný priestor nepustí, dala som si stopku a povolila som si už iba kuchárske knihy. V konečnom dôsledku však varím väčšinou podľa receptov, ktoré si vyhľadám na internete a knihy mám ako estetickú kulisu.

Najnovšia, ktorá sa ocitla v mojej zbierke je kuchárka Vieš čo ješ? Objavila som ju náhodou. Počas, pre mňa ideálne stráveného, doobedia v kníhkupectve. A najviac na tom milujem, že to miluje aj Karin. Keď sa len tak poflakujeme po meste a náhodou (?) prechádzame okolo kníhkupectva, nedá mi nenakuknúť. A tak kým K. listuje rozprávkové knihy sediac alebo ležiac na zemi (veď prečo by im nevyleštila podlahu na revanš?), ja vedľa nej očami skenujem nové tituly v poličkách. A presne takto sa mi dostala do rúk aj spomínaná kuchárka. Bavia ma na nej najmä komixové časti o tom, ako sa vyrábajú, čo obsahujú a ako môžu nášmu telu škodiť niektoré jedlá. Recepty sú v tomto prípade druhoradé, kniha má skôr mentorský charakter. Má nás naučiť hľadať zdravú alternatívu k obľúbeným nezdravým jedlám. Úprimne, keď si vaše dieťa (ale tipujem že aj vy sami) prečíta ako sa vyrábajú údeniny, s najväčšou pravdepodobnosťou ho už na letné opekanie špekáčikov nenahovoríte. Ale to nevadí, lebo vždy je tu možnosť ugrilovať si zdravý domáci burger.

Deň otcov

19. júna 2016 si maminky zapíšte do kalendára! Je totiž Deň otcov!

Možno je to len môj pocit, ale zdá sa mi akoby sa na otcov v tomto tak trochu zabúdalo. Deň matiek sa, aspoň z môjho pohľadu, dáva oveľa viac do popredia, a pritom sú otcovia rovnako dôležití. Možno je to aj tým, že chlapi si celkovo nepotrpia na sviatky akéhokoľvek druhu. No nech mi ani jeden nepovie, že mu srdce nepodskočí od radosti a šťastia, keď si na neho v tento deň jeho najmilovanejší spomenú a dajú mu, akýmkoľvek spôsobom, vedieť, akým je úžasným otcom. 

A že tých spôsobov môže byť! ;-) Poďte sa teda inšpirovať spolu so mnou aké darčeky môžete vyrobiť za, viac či menej intenzívnej, asistencie vašich detí. 

Originálny plagát 

Inšpiroval ma obrázok z internetu naľavo a vyrobila som jeho (nie doslovnú) slovenskú verziu, ktorú si môžete stiahnuť, vytlačiť a dotvoriť s vašimi drobcami. Tatovia sa určite potešia. 

Mojím osobným favoritom je tento plagát, ktorý som našla na jednom veľmi inšpiratívnom blogu. A aj keď by sa síce dal použiť aj v anglickej verzii, ja som predsa len Slovenka ako repa, a tak som si ho trochu prispôsobila. Môžete si ho stiahnuť TU. 

Kniha

Ďalšou úžasnou alternatívou je ručne vyrobená personalizovaná kniha. Budú vám k tomu stačiť farebné a kancelárske papiere, lepidlo, fixky a kreativita vášho dieťaťa všetko dokončí. Môžete do nej predpísať text (týkajúci sa samozrejme tatina), ktorý vaše dieťa dopíše a doplní kresbami. 

Na jednom zahraničnom blogu som objavila úžasnú predlohu na knihu ku dňu otcov, ktorá sa dá stiahnuť v anglickej verzii TU alebo v mnou upravenej slovenskej verzii TU. 

Koláčiky 

Všetko čo k tomu potrebujete je darčeková krabička (Pepco, Teddi, Kik, a pod.), vykrajovačky na cesto, medovníkové cesto a keď to chcete vyšperkovať, tak aj kráľovskú glazúru a potravinárske farby. 

Raňajky do postele

Každého tatina určite potešia aj raňajky do postele. Keď mu drobec naservíruje lievance pre superhrdinu aj s venovaním, pravdepodobne sa nezmôže ani na slovo. Iba na jedno obrovské otcovské objatie, a možno aj slzu zatlačí v kútiku oka ;-) Už iba pripraviť s detičkami mňamkové lievance a vytlačiť si venovanie a zápichy, ktoré som vám pripravila ako inak v slovenčine. Ja viem! Nemáte za čo ;-)

Tak si teda ten Deň otcov spoločne poriadne užite! Tí naši chlapi si to zaslúžia. Lebo kto iný, ak nie my matky, by mal deťom už od malička vštepovať úctu k svojim otcom? Učíme ich to my. Sú našim zrkadlom, preberajú naše správanie a naše hodnoty. A nemyslite si, aj taká banálna záležitosť, ako darček na Deň otcov, dokáže zanechať hlbokú stopu ako v detskej duši, tak aj v tej otcovskej. 

Retro je IN

Nikdy v živote, skutočne nikdy (!), by som si nepomyslela, že objednám televízor do detskej izby. Ale pozor! Nie je to hocijaký televízor, ale úžasný cukríkovo-ružový retro krásavec. 

Ok, teraz si zrejme klepete po čele, že čo som to za mamu?! Načo je dieťaťu v detskej izbe televízor? Veď dieťa sa má hrať, a nie pozerať rozprávky. Nehovoriac o elektronickom smogu, ktorý škodí aj nám dospelým, nie to ešte deťom. A presne takto to vidím aj ja. TV som dokonca stopla aj v spálni, i keď môj muž celkom slušne vyjednával. No v určitých veciach nie som ochotná povoliť ani jeho modrým očiam. Tak ako to teda s tou televíziou u nás je? Jedna visí na stene v obývačke a počas dňa sa ňu práši. Jej zlatá éra vypukne vždy až s príchodom manžela z práce. My s Karin na ňu cez deň nemáme jednoducho čas. A Karin vlastne ani nie je "televízny typ". Dokonca aj deťmi milovanú Spievanku, Fíhu, Tanculienku a spol. si radšej vypočuje na CD, akoby si mala čo i len na 10 minút sadnúť na zadok a zotrvať v kľudovom režime pred obrazovkou. 

Nuž ale retro fešanda, ktorú som objednala je celkom iná káva. Mňa zaujala tak, že do 5 minút som ju rovno objednávala i napriek tomu, že vlastne ešte ani nebola v ponuke na predaj. Vyňuchala som ju na instagrame veľmi talentovanej dvojice Pepeatete, ktorí sa zaoberajú výrobou drevených minimalistických hračiek a dekorácií pre deti. Momentálne gro ich práce tvoria minimalistické drevené figúrky, s krycím názvom Spaleek. Ich idea je tak jednoduchá a tak čistá, a pritom tak premyslená! Veď pozrite sami :-)

Tajne som dúfala, že aj Karin sa zamiluje na prvý pohľad. Jej nadšenie bolo obrovské! ...z rozbaľovania balíka :-) Keď som našu retro krásavicu rozložila, Karin sa nedôverčivo priblížila, poctila ju trojsekundovým pohľadom a išla si po svojom. Ale nevzdala som sa! Ono nie nadarmo bol pri nej ten hashtag #divadylkotelevizor. Promptne som vytiahla z jej čarovného kufríka, ktorého obsah je väčšinou rozťahaný po celej izbe, pár figúrok a čáry-máry bol zo mňa bábkoherec. To zafungovalo stopercentne. Odvtedy už aj sama režíruje svoje vlastné predstavenia a dokáže sa takto zabaviť skutočne dlhý čas. A aj keď väčšinou nechce byť počas svojho vystúpenia rušená, ja aj tak tajne načúvam a nazerám spoza rohu. Tie hlášky, to ako mení hlasy, a ako sa vžije do deja, to ma vždy zaručene rozosmeje, zahreje pri srdci a vráti do môjho vlastného detstva. Hrajú sa u nás všetci. Dokonca aj tato, ktorý vždy vymyslí najbizarnejšie a najzábavnejšie príbehy. A na našu televíziu sa práši zas o čosi viac ;-)