Translate

piatok 13. januára 2017

Krmítko pre vtáky

Konečne nasnežilo aj u nás! Normálne som neverila, že sa dočkáme. Keď na mňa zovšadiaľ vyskakovali zasnežené fotky mojich známych, pripadala som si že žijem na inej planéte. Vrchol bol, keď kamarátka pridala fotku ako so svojou dcérou stavajú snehuliaka v Bratislave. V Bratislave prosím! 20 km od nás! A u nás po snehu ani chýru! Ja už som si robila žarty, že snehové oblaky určite od nás odkláňa neďaleká Slovnaft rafinéria. Lebo to bola presne tá hranica, od ktorej končil čo i len mierny snehový poprašok. Ale ten hore sa nad naším žitným ostrovom napokon predsa len zľutoval, a tak sa moja trojročná dcéra v našom meste prvýkrát sánkovala. Vážne, posledné tri roky u nás nebol sneh, a ak áno, tak žalostne málo a žalostne krátko. Tento rok si ale moja "vysokohorská duša" prišla na svoje. Karin bude v tomto asi po manželovi, ona sneh veľmi neuznáva. Chvíľku sa z neho tešila, no akonáhle zistila že je mokrý a studený, nadšenie ju prešlo. V marci sa s ňou chystáme na tatranské svahy, dať jej pričuchnúť k našej snowboardovo-lyžiarskej vášni. Tak uvidíme, či uspejeme. Prestávam si robiť akékoľvek ilúzie :-D 

Prednedávnom som u neuveriteľne kreatívnej maminy z blogu Moje a Adamkovo ihrisko našla perfektný nápad, o ktorom som hneď vedela že ho musím zrealizovať aj ja s Karin. Marianna má so svojou rodinou krásnu tradíciu - deň pred štedrým dňom sa vyberú do lesa urobiť "Vianoce" aj zvieratkám, ktoré kvôli zime a snehu majú tej potravy pomenej. Veľmi sa mi páči myšlienka, ktorá za tým je. Vedie tak svojho syna nielen láske k zvieratám, ale učí ho, že (nielen) Vianoce sú o rozdávaní, nie iba o dostávaní. 

Nakoľko je K. na celý týždeň odhlásená zo škôlky, ideálny čas zrealizovať všetky nápady, na ktoré inokedy nie je dostatok času. Hlavne teraz počas zimných mesiacov. Kým totiž prídeme zo škôlky domov, je tma a ja stihnem akurát tak uvariť večeru, prečítať rozprávky a to je asi tak všetko. 

Na výrobu krmítka som potrebovala iba päť vecí - väčšie pomaranče, krmivo pre vtáky, špagát, nôž a malé nožničky, ktorými som si vyhĺbila otvory na špagát. 


Potom už bolo treba iba nájsť vhodný strom alebo krík, na ktorý sme krmítka zavesili. A čakali sme na hladné vtáčiky. Ale buď neboli hladné alebo ich odrádzal nezastaviteľný uragán v červenej vetrovke :-D V každom prípade, zajtra pôjdeme krmítka skontrolovať či zo zrniečok náhodou neubudlo ;-)